Červenec 2013

Rada čítam braky alebo o tom, ako mi Katka poslala Sto odtieňov braku a ja som si svoje komentáre nemohla nechať pre seba

31. července 2013 v 23:32 Iné múdre reči
Tá stovka je tam nielen na efekt. Práve bojujem s druhým dielom. To už je sto. Neviem, či budem mať dakedy dosť psychických síl pokračovať do tretieho. Rada sa síce smejem na veľmi zlých veciach, vrátane poviedok na Dive či legendárne zlej fanfikcii My Immortal. Link nájdete tu. Naozaj to stojí za to. Ale toto predčilo všetky moje očakávania zla.

Ale k veci a pekne po poriadku. Viem, že písať niečo ako recenziu k ehm... dielu, ktoré som prečítala zatiaľ len do polovice, ak berieme trilógiu ako celok, ale chápte ma, som plná dojmov a duchaplných komentárov. No, minimálne duchaplnejších ako hlavná postava.

Budem ale objektívna a najprv podotknem pozitívne veci. Slovná zásoba nie je až taká úbohá. Teda, v niektorých pasážach je, ale vo všeobecnosti sa tam objavili slová, kt. som si domýšľala z kontextu, lebo som ich nepoznala. Postaršie frustrované ženské, ktoré nepoznajú fanfikcie, to možno ocenia. Síce je to na úrovni veľmi zlej fanfikcie písanej priemernou nástkou, ale ak by som zúfalo hľadala FF na obľúbené párovanie a jediné posteľné scény by boli na hentakej úrovni, tak asi mávnem rukou s tým, že aspoň niečo. Čo ale nevyvracia fakt, že je to zlé. Ďalší drobný nevýznamný plus to má za to, že ak človek veľmi číta medzi riadkami druhého dielu, nájde tam náznak myšlienky, že vo vzťahu je fajn hľadať kompromisy. Náznak myšlienky.

S trochou nadhľadu by sa dalo povedať, že pozitívom môže byť i fakt, že knihy z vás isto spravia asexuála, alebo aspoň v sebe nájdete také sklony. Pretože kedykoľvek vám napadnú nemravné myšlienky, automaticky sa vám sformulujú v tak príšernej štylistike tej knihy, že máte chuť sa radšej zavrieť do kláštora.

A teraz prichádza zlo. Asi ho uvediem v bodoch. Prípadné citáty budú v angličtine, nakoľko som to čítala (predprítomný čas, som v polovici druhého dielu) v origináli.

- Majstrovsky napísané dialógy. "Oooh," I moaned.
- Realisticky vykreslené postavy. Zmena z mníšky na nymfomanku behom piatich sekúnd? Nevravte, že to nie je originálne.
- Otvorte si knihu a fľašu ľubovoľného alkoholu, ráta sa aj pivo (a pod pivom výnimočne akceptujem aj radler). Odpite si zakaždým, kedy sa Nasťa rozplýva nad vzhľadom hlavného chlapíka. Do dvoch strán upadnete do kómy. (Ak ste trénovaní a/alebo zvolili ste si radlera, možno prežijete aj jednu celú kapitolu. Ale na vašom mieste by som zvážila vaše problémy s pitím).
- Mary Sue a Gary Stue. Lepšie hlavné postavy neopíše nič. Ak neviete, o čom točím, gúgl vám pomôže.
- Mám rada opisy. Ale opisy na úrovni. Nepotrebujem vedieť značku každého auta, poznať názov každej skladby, čo im práve hrala alebo čo mali postavy oblečené. A nie, nepotrebujem ani čítať každých päť riadkov, aký je Kristo úžasný, dokonalý a nepochopený. Fakt nie.
- Spomínala som, že hlavným faktorom opisov je zoznam značiek tých vecí?
- Prípadne si môžete odpiť pri každom: "Hungry?" he asks. Not for food.
- Alebo keď ju núti jesť. Vážne. Ak sa niekedy budete sťažovať na svoju babku, že vás vykrmuje, spomeňte si na Krista. (Dobre, takto vyskloňované to znie divno. Ale raz v rámci dvoch odsekov očividne premenil pletený sveter na tričko, tak to možno zmysel dáva). Bol by dokonalou babkou, to mu treba uznať.
- po chvíli máte pocit, že sa na ňu len pozrie a ona exploduje
- angličtina je skutočne tak chudobný jazyk, že nemá iný výraz pre koitus ako "fuck"? Človeka to omrzí veľmi rýchlo, fakt by mala radšej používať odborný výraz, aspoň by to potrápilo mozgové závity cieľovej skupiny čitateliek (Pikoška: onen výraz som sa naučila, keď som kedysi čítala knihu o chove králikov)
- a vlastne, mala to celé napísať ako príbeh králikov. (Retardovaných králikov, prirodzene). Lebo dobre, ja viem, čo to má byť za žáner, ale skutočne toto sa inak, ako tým, že sú v skutočnosti králiky - alebo skôr nejaké myši, králičice majú predsa ruju len raz za dva mesiace, ak sa nemýlim. Neuveríte, ako rýchlo to začne človeka nudiť.
- a králici by nerobili takú nesprávnu vec, ako drhnúť vlasy uterákom, pretože by vedeli, že to nie je zdravé (vlasofilné ja útočí)
- Spomínala som neskutočné výkyvy nálad všetkých postáv? Skutočne, neviem, či niečo berú alebo majú päť rokov, ale aby mali každé dva riadky inú náladu, to je priveľa.
- Jasné! Pozná ho pár dní a aj tak neustále konštatuje vety ako "Toto sa naňho vôbec nepodobá," akoby sa poznali už roky
- Samozrejme, že na to, aby ste mali dominantné sklony, musíte prežiť v detstve príšernú traumu. Možno i z toho, z akého strašného klišé pozostáva.
- He sits back on the bed as he puts on his shoes and socksnová móda? nosiť ponožky na topánkach?
- Tri spálne a obývačka "byt nie je veľmi veľký" zavrela by som nasťu do garzónky s troma ďalšími spolubývajúcimi za toto. Alebo by mala vidieť moju intrákovú izbu v prváku
- počas čítania vám napadne tisíc spôsobov, ako by sa dala zápletka trocha okoreniť. Nič z toho sa nestane.
- His beauty, his nakedness, and me with my covered hair-we look almost Biblical, as if from an Old Testament baroque painting. Adam a Eva v raji. Eva má vlasy obalené v uteráku. Fajn.
- Vysvetlite mi, ako niekto, kto celý čas pôsobí maximálne distingvovane, zrazu prepne do módu, kedy jeho každé druhé slovo je "baby"
- Podstatná vec na koniec! Rozprávanie v prvej osobe. Takým spôsobom, že ak si niekedy otvorím svoj denník, ktorý som písala v trinástich a budem sa cítiť strašne zahanbene, spomeniem si na Nasťu, ktorá by mala byť mojou rovesníčkou, ale myšlienkové pochody má príšernejšie, ako bežná deva na počiatku puberty.

Isto by toho bolo ešte omnoho viac, ale nemám síl. Ešte som to celé nedočítala, vlastne ani ten druhý diel, okrem retardovaných králikov je tu toľko cukrovej vaty, že sa to veľmi ťažko trávi.