Pozdrav zo záhrobia

12. dubna 2016 v 23:39 |  Topierove tliachanice
Deti moje,
nejako som si na toto tu spomenula a pocítila som nutkanie dať vedieť náhodným zblúdilcom, že ešte žijem.
Zmenila som robotu, s bývalými kolegyňami si denne píšeme, ako si chýbame, bola som na ďalších výletoch "idem sama na koncert", čo obsahovalo veci ako "pokecala som si s klávesákom Swallow the Sun po fínsky", mám trsátko Carcassu a je super hneď na druhý deň po koncerte letieť do Osla. A potom do Tallinu. A zavŕšiť to Helsinkami.
Ak zistím, že sem ešte niekedy niekto zablúdi, možno sem hodím "stručné" zážitky. Tak.

Mám novú záľubu.
Môj boľavý chrbát zo sedavej roboty to vyžadoval.
Nepoviem priamo čo, rovno zodpoviem aj na otázku, ako to ide do kopy so mnou ako ma poznáte, čo by isto nasledovala.
Takto:

Nanešťastie (a pochopiteľne), nie som ani zďaleka taká dobrá ako tieto slečny, ale baví ma to a o to tu ide. Čo je hlavné, nejako som sa vo všeobecnosti rozhýbala, s mierou ale predsa. Čo je divné.
Ako aj to, že sa nejako vyskytol nejaký spoločenský život u mňa. Nič prevratné, ale často sa mi stane, že ak by som chcela, mám na každý deň v týždni aj iný program ako "robota, variť, niečo si pozrieť, internet". Čo nechápem. Ale je to sranda. a hlavne za to môže aj fakt, že dva dni v týždni mi zaberú krúžky, ale aj tak.

A v lete mi preplo. Takže miesto toho, aby som si poriadne opakovala nemčinu alebo fínčinu, jeg lærer meg norsk. Duolingo je zlo v tomto :D

V neposlednom rade, ak by niekoho zaujímalo, aké reblogujem zvieratká, pokémonov a zlé slovné hračky, aha, tu som! Žiadne zázraky ale nečakajte.

A to sú asi všetky prevratné novinky z môjho života, ha det bra, paljon onnea ja vielleicht auf wiedersehen.


P.S. Ak ste sa okamžite nezamilovali* do aspoň jednej z dievčín na videách, ste divní.


*bez ohľadu na vek, pohlavie a orientáciu

P.S.2 Kuk na moje nové obľúbené mejkap video
 

Ako si nájsť partnera, Topierkova verzia

20. července 2014 v 0:37 |  Topierove tliachanice
Pôvodný námet vznikol, keď som čítala nejaký ultra múdry článok (ako) zo ženského časopisu na túto tému a všetky možnosti som hneď zavrhla, ako totálne nereálne možnosti. A tak vzniklo toto.

Ako sa zbaviť henny

18. srpna 2013 v 19:09 |  Topierkova vlasofilná poradňa
Viem, že tí, čo ma považujú za hennového nadšenia sú názvom článku prekvapení.
Každopádne henna má jednu vlastnosť a tou je, že nezosvetľuje. Henníte roky a vrstva za vrstvou sa vám ukladá na vlasoch a vlasy tmavnú a tmavnú a zrazu zistíte, že to, čo máte na hlave, sa vám síce hodí, ale nie je to to, čo ste chceli mať na hlave pôvodne.

Takže sa tej henny chcete zbaviť. Možno sa jej chcete zbaviť natrvalo, možno podobne ako ja len zosvetliť, aby ste mohli henniť ďalej a mať pritom svoj obľúbený odtieň. Ale ako na to?

Odpoveď znie: Ťažko.

Sú šampóny, ktoré urýchlia vymývanie henny. Sú tu kamilky a podobné prírodné metódy. Ale ak máte na hlave tridsať vrstiev, ani to s tými vlasmi nehne. Čo teraz?

Dočítala som sa o citrónperoxidovej metóde, ktorá nie je tak škodlivá, ako bežné odfarbovanie. Vezmete šťavu z citróna, zmiešate s peroxidom (v danom návode bol uvádzaný lekárenský trojpercentný), natriete na hlavu, zabalíte do igelitu, necháte v teple a počkáte tak hodinu.

Použila som peroxid deväťpercentný. Procedúru opakovala štyrikrát v rozmedzí dvoch týždňov. Raz som to nechala na hlave dokonca dve hodiny. Vlasy to extrémne nezničilo, ale zosvetlenie bolo badať hlavne pri korienkoch, kde bolo hennových vrstiev podstatne menej. Mala som to svetlejšie, ale žiaden výrazný zázrak sa nekonal. Pokiaľ ale chcete neveľmi deštruktívne zosvetliť prirodzené vlasy, myslím, že vám to značne zaberie.

Nahnevala som sa a siahla po zbraniach silného kalibru. Obrátila som sa s týmto s radou na Osobu, nakoľko tá nedávno podstúpila radikálne zosvetlenie a má teda skúsenosti. Vždy som sa vyhýbala Sajosu viac, ako čert krížu, ale vraj je to jeden z najúčinnejších zosvetľovačov na trhu, zosvetľuje možno až príliš a podobne. Obozretne som vzala ten "najslabší", zosvetlenie o nejakých šesť odtieňov a podobne.

Požiadala som K. o odbornú asistenciu pri kydaní na hlavu a bála sa, že sa budem môcť začať predstavovať ako Lucius. Ubehla odporúčaná doba pôsobenia a stále sa mi nezdalo, že by to bolo obzvlášť svetlé. Zmyla som to.
Ľudia moji, zostala mi presne taká svetlá ryš, akú som chcela. Teda, niekde hore na hlave, kde je tých vrstiev pomenej. Dĺžky sú stále žiarivo ryšavé. Našťastie ja som s výsledkom (asi) spokojná, ale ak by ste chceli skutočnú blond, bolo by to treba zopakovať aspoň dva či tri razy (na dĺžky, ku korienkom by som bola opatrná, tam, kde som už mala trocha odrasty, som skutočne blond a ďalšie odfarbovania by to naozaj stiahli na bielo).

Týmto článkom nechcem nikoho odradiť od henny, len považujem za vhodné upozorniť, že henna naozaj drží a nepustí, aj keď veľmi chcete. Aspoň tá kvalitná nie. A podeliť sa so skúsenosťami, lebo síce každé vlasy môžu reagovať inak, nejaká spoločná podstata tam je.

A na ilustráciu, moje vlasy teraz (viac-menej, môj foťák nikdy dokonale nezachytí farbu)
 


Rada čítam braky alebo o tom, ako mi Katka poslala Sto odtieňov braku a ja som si svoje komentáre nemohla nechať pre seba

31. července 2013 v 23:32 |  Iné múdre reči
Tá stovka je tam nielen na efekt. Práve bojujem s druhým dielom. To už je sto. Neviem, či budem mať dakedy dosť psychických síl pokračovať do tretieho. Rada sa síce smejem na veľmi zlých veciach, vrátane poviedok na Dive či legendárne zlej fanfikcii My Immortal. Link nájdete tu. Naozaj to stojí za to. Ale toto predčilo všetky moje očakávania zla.

Ale k veci a pekne po poriadku. Viem, že písať niečo ako recenziu k ehm... dielu, ktoré som prečítala zatiaľ len do polovice, ak berieme trilógiu ako celok, ale chápte ma, som plná dojmov a duchaplných komentárov. No, minimálne duchaplnejších ako hlavná postava.

Budem ale objektívna a najprv podotknem pozitívne veci. Slovná zásoba nie je až taká úbohá. Teda, v niektorých pasážach je, ale vo všeobecnosti sa tam objavili slová, kt. som si domýšľala z kontextu, lebo som ich nepoznala. Postaršie frustrované ženské, ktoré nepoznajú fanfikcie, to možno ocenia. Síce je to na úrovni veľmi zlej fanfikcie písanej priemernou nástkou, ale ak by som zúfalo hľadala FF na obľúbené párovanie a jediné posteľné scény by boli na hentakej úrovni, tak asi mávnem rukou s tým, že aspoň niečo. Čo ale nevyvracia fakt, že je to zlé. Ďalší drobný nevýznamný plus to má za to, že ak človek veľmi číta medzi riadkami druhého dielu, nájde tam náznak myšlienky, že vo vzťahu je fajn hľadať kompromisy. Náznak myšlienky.

S trochou nadhľadu by sa dalo povedať, že pozitívom môže byť i fakt, že knihy z vás isto spravia asexuála, alebo aspoň v sebe nájdete také sklony. Pretože kedykoľvek vám napadnú nemravné myšlienky, automaticky sa vám sformulujú v tak príšernej štylistike tej knihy, že máte chuť sa radšej zavrieť do kláštora.

A teraz prichádza zlo. Asi ho uvediem v bodoch. Prípadné citáty budú v angličtine, nakoľko som to čítala (predprítomný čas, som v polovici druhého dielu) v origináli.

- Majstrovsky napísané dialógy. "Oooh," I moaned.
- Realisticky vykreslené postavy. Zmena z mníšky na nymfomanku behom piatich sekúnd? Nevravte, že to nie je originálne.
- Otvorte si knihu a fľašu ľubovoľného alkoholu, ráta sa aj pivo (a pod pivom výnimočne akceptujem aj radler). Odpite si zakaždým, kedy sa Nasťa rozplýva nad vzhľadom hlavného chlapíka. Do dvoch strán upadnete do kómy. (Ak ste trénovaní a/alebo zvolili ste si radlera, možno prežijete aj jednu celú kapitolu. Ale na vašom mieste by som zvážila vaše problémy s pitím).
- Mary Sue a Gary Stue. Lepšie hlavné postavy neopíše nič. Ak neviete, o čom točím, gúgl vám pomôže.
- Mám rada opisy. Ale opisy na úrovni. Nepotrebujem vedieť značku každého auta, poznať názov každej skladby, čo im práve hrala alebo čo mali postavy oblečené. A nie, nepotrebujem ani čítať každých päť riadkov, aký je Kristo úžasný, dokonalý a nepochopený. Fakt nie.
- Spomínala som, že hlavným faktorom opisov je zoznam značiek tých vecí?
- Prípadne si môžete odpiť pri každom: "Hungry?" he asks. Not for food.
- Alebo keď ju núti jesť. Vážne. Ak sa niekedy budete sťažovať na svoju babku, že vás vykrmuje, spomeňte si na Krista. (Dobre, takto vyskloňované to znie divno. Ale raz v rámci dvoch odsekov očividne premenil pletený sveter na tričko, tak to možno zmysel dáva). Bol by dokonalou babkou, to mu treba uznať.
- po chvíli máte pocit, že sa na ňu len pozrie a ona exploduje
- angličtina je skutočne tak chudobný jazyk, že nemá iný výraz pre koitus ako "fuck"? Človeka to omrzí veľmi rýchlo, fakt by mala radšej používať odborný výraz, aspoň by to potrápilo mozgové závity cieľovej skupiny čitateliek (Pikoška: onen výraz som sa naučila, keď som kedysi čítala knihu o chove králikov)
- a vlastne, mala to celé napísať ako príbeh králikov. (Retardovaných králikov, prirodzene). Lebo dobre, ja viem, čo to má byť za žáner, ale skutočne toto sa inak, ako tým, že sú v skutočnosti králiky - alebo skôr nejaké myši, králičice majú predsa ruju len raz za dva mesiace, ak sa nemýlim. Neuveríte, ako rýchlo to začne človeka nudiť.
- a králici by nerobili takú nesprávnu vec, ako drhnúť vlasy uterákom, pretože by vedeli, že to nie je zdravé (vlasofilné ja útočí)
- Spomínala som neskutočné výkyvy nálad všetkých postáv? Skutočne, neviem, či niečo berú alebo majú päť rokov, ale aby mali každé dva riadky inú náladu, to je priveľa.
- Jasné! Pozná ho pár dní a aj tak neustále konštatuje vety ako "Toto sa naňho vôbec nepodobá," akoby sa poznali už roky
- Samozrejme, že na to, aby ste mali dominantné sklony, musíte prežiť v detstve príšernú traumu. Možno i z toho, z akého strašného klišé pozostáva.
- He sits back on the bed as he puts on his shoes and socksnová móda? nosiť ponožky na topánkach?
- Tri spálne a obývačka "byt nie je veľmi veľký" zavrela by som nasťu do garzónky s troma ďalšími spolubývajúcimi za toto. Alebo by mala vidieť moju intrákovú izbu v prváku
- počas čítania vám napadne tisíc spôsobov, ako by sa dala zápletka trocha okoreniť. Nič z toho sa nestane.
- His beauty, his nakedness, and me with my covered hair-we look almost Biblical, as if from an Old Testament baroque painting. Adam a Eva v raji. Eva má vlasy obalené v uteráku. Fajn.
- Vysvetlite mi, ako niekto, kto celý čas pôsobí maximálne distingvovane, zrazu prepne do módu, kedy jeho každé druhé slovo je "baby"
- Podstatná vec na koniec! Rozprávanie v prvej osobe. Takým spôsobom, že ak si niekedy otvorím svoj denník, ktorý som písala v trinástich a budem sa cítiť strašne zahanbene, spomeniem si na Nasťu, ktorá by mala byť mojou rovesníčkou, ale myšlienkové pochody má príšernejšie, ako bežná deva na počiatku puberty.

Isto by toho bolo ešte omnoho viac, ale nemám síl. Ešte som to celé nedočítala, vlastne ani ten druhý diel, okrem retardovaných králikov je tu toľko cukrovej vaty, že sa to veľmi ťažko trávi.

OFF

9. května 2013 v 13:40 |  Iné múdre reči
Nikdy som nečakala, že práve ja budem mať nutkanie písať recenziu na hru.
Už vonkoncom nie na hru, čo nie je Pokémon.
Ale táto hra na mňa vybafla cez Tumblr a poznačila ma natoľko, že sa proste musím podeliť.
Ale skôr ako začnem, spustím varovania. Isto hru nehrajte, ak:
- očakávate od hry skvelú grafiku. Alebo aspoň priemernú. Hra má totiž grafiku dosť mizernú, ale ono to len umocňuje atmosféru. Ale o tom potom.
- patríte medzi slabšie povahy. Alebo aj trocha silnejšie, ale ľahko vás kdečo rozruší
- nemáte radi, ak väčšinu času netušíte, o čo ide a nemáte radi otvorené závery
- neradi rozmýšľate. Síce stále môžete ísť podľa návodou, ktorých je na youtube celkom dosť a zrejme ich občas budete potrebovať, ale kazí to zážitok
- ak náhodou zásadne hrávate hry bez zvuku. V jednej pasáži sa bez neho totiž nepohnete. Takmer doslovne

A teraz k veci. OFF je francúzska hra vytvorená človekom prezentujúcim sa ako Ghost Mortis a nejakými ľuďmi okolo. Je zadarmo a jej anglický preklad je k dispozícií tu. Dej sa sprvu zdá jednoduchý, ovládate postavu zvanú Batter, Pálkar, a pomáhate mu na jeho misií očistiť svet, v ktorom sa nachádzate, od akýchsi duchov, zvaných Spectres. Ak nemáte radi zápasy v hrách, vôbec to neprekáža, tieto sa dajú odohrať i viac menej automaticky a vy sa tak môžete sústrediť na skúmanie sveta a riešenie rébusov, ktorých je tam naozaj neúrekom.

Na vašej ceste sa občas stretnete s podivnou mačkou, nazývajúcou samú seba The Judge, ktorá vám na začiatku vysvetlí čo a ako a stretnete sa s ňou aj v neskorších fázach hry.

Zaujímavou črtou je skutočnosť, že hra už od začiatku jasne rozlišuje rozdiel medzi vami a Batterom, berie vás vlastne ako bábkara, čo vedie jeho kroky. Celkovo toto "nabúranie štvrtej steny" (takto sa to prekladá, či?) je v hre časté, hlavne je typické pre Zacharyho, obchodníka, ktorého tiež budete stretávať a môžete od neho nakupovať užitočné predmety či vám poradí, ako ďalej pokračovať.

Ako pokračujete jednotlivými zónami a "očisťujete ich", niektoré body skladačky absurdného sveta (plavíte sa na kačičke po rieke z mäsa) začnú do seba zapadať, až zrazu spoznáte šokujúcu pravdu... alebo aj nie.

Pretože, ako som vravela už na začiatku, hra otvára viac otázok, ako ich uzatvára a zanechá vás s veľmi zvláštnym pocitom, kedy si uvedomíte, prečo som sa s tým proste musela podeliť. Nemôžem prezradiť viac, nakoľko by som tým všetko prezradila, tak len pár záberov (hoci vravím, grafika tu skutočne nie je podstatná)

Další články


Kam dál